Apollonio Domenichini — Námestie Sv. Marka s pohľadom z Campo...

Maliar a zberateľ Ernest Zmeták (1919–2004) pôvodne dve nesignované olejomaľby intuitívne označil ako práce G. Antonia Canala (1697–1768), resp. Bernarda Bellotta (1721–1780). Tento názor pretrval až do roku 2013, keď obe maľby boli reštaurované a podrobené expertízam, ktoré tradovanú Zmetákovu atribúciu nepotvrdili. V reakcii na to Andrzej Rottermund z Varšavy navrhol diela pripísať poslednému benátskemu vedutistovi Francescovi Tironimu (okolo 1745–1797). Zaradenie malieb do oeuvre Apollonia Domenichiniho vychádza z revízie doterajších poznatkov a stavia na identifikácii motívov: Pendanty Fondamenta delle Zattere s Kostolom Sv. Ducha a Námestie Sv. Marka spohľadom z Campo S. Basso smerom na Novú prokuratúru a kostol S. Geminianoopakujú kompozície známe zo starších diel Antonia Canalla, Bernarda Bellotta apredovšetkým Johanna (Giovanniho) Richtera, pôvodom Švéda zo Štokholmu, asi od roku1717 usadenému v Benátkach.

Meno Apollonio Domenichini sa často objavuje v korešpondencii medzi benátskymobchodným sprostredkovateľom Giuseppe Maria Sassom a jeho anglickým partneromJohnom Strangom, ktorý bol zároveň najväčším zberateľom Domenichiniho diel — alesignované sa nezachovalo žiadne. Je známe, že Domenichini bol v roku 1757 zapísaný doFraglie, bratstva benátskych maliarov. Až taliansky špecialista Dario Succi v roku 2003stotožnil Apollonia Domenichiniho s anonymom — Majstrom benátskych vedútLangmattovej nadácie. Zároveň Domenichiniho predstavil ako nasledovníka Johanna(Giovanniho) Richtera, hoci je evidentný tiež vplyv Canalettovcov. V súčasnosti niektoríhistorici umenia charakterizujú Domenichiniho tvorbu najmä skreslenou perspektívou,naoko zatečenými a fľakatými fasádami, pestrofarebnými a znakovitými postavami, akobyiba naznačenými letmými ťahmi končekom štetca, a upozorňujú na krátke paralelné línie,zachytávajúce odlesky na hladine lagúny — to sú znaky na prvý pohľad badateľné aj navedutách v zbierke Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Poznatky opoužitých technológiách a materiáloch navyše potvrdzujú, že maľby mohli vzniknúť vBenátkach v prvej polovici 18. storočia, čo je možné vzhľadom na datovanie vedút vzbierke Langmattovej nadácie a tiež vzhľadom na konkrétne údaje o stavebných dejináchzobrazených budov upresniť rokom 1744